Redakcia Lepšie Bývanie

<p>Mali by sme si brať príklad od&nbsp;uvedomelejších susedov. Napríklad v&nbsp;takom Rakúsku sú <strong><a href="https://www.naturpack.sk/sluzby/verejnost/o-triedeni/ako-triedit/" target="_blank" rel="noopener">triedenie odpadu</a></strong> a&nbsp;jeho recyklácia bežnými praktikami. Aj vďaka tomu sa tento štát radí medzi „najzelenšie“ v&nbsp;Európe. Triedenie odpadu je tu samozrejmosť vo&nbsp;všetkých domácnostiach, rovnako ako napríklad používanie sklenených fliaš namiesto neekologických PET fliaš. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje 11 miliónov ton odpadu. Na každého obyvateľa je to 309 kg. Týmto množstvom by sa pokrylo 880 futbalových ihrísk do&nbsp;výšky 1 meter.</p>
<h2>Žiadny odpad je najlepší</h2>
<p>Ideálny odpad je taký, ktorý vôbec nevznikne. Viete to ovplyvniť aj vy pri nákupe v obchode. Týka sa to najmä obalov, ktoré tvoria takmer 50 % odpadov a majú 30 % podiel na hmotnosti odpadu. Mnohé produkty by sa nemuseli baliť. Preto ak máte možnosť vybrať si medzi nebaleným a&nbsp;baleným tovarom, voľte nebalený. Týka sa to napríklad aj obuvi. Neskladnú škatuľu od&nbsp;topánok pokojne nechajte pri pokladni. Teda ak nemáte v&nbsp;úmysle tovar ešte vrátiť.</p>

<p>Staré známe, že väčšie balenia sú cenovo výhodnejšie, by sa dalo rozšíriť aj o prívlastok, že sú ekologickejšie. Na nákupy do potravín si tiež zvyknite chodiť s vlastnou textilnou taškou, košíkom alebo skladacou plastovou prepravkou. Okrem toho, že základná surovina na&nbsp;výrobu plastových tašiek je ropa, prichádza na&nbsp;pretras aj otázka znečistenia životného prostredia. Vo voľnej prírode sa tašky rozkladajú stovky rokov. Každý deň sa vo&nbsp;svete spotrebuje viac ako miliarda igelitových tašiek. Keby sa rozdelili medzi Slovákov, každý by denne dostal 200 kusov. Len malá časť z&nbsp;tohto množstva sa recykluje. Väčšina končí na&nbsp;skládkach, v&nbsp;horšom prípade poletuje po okolí.</p>
<h3>Nebezpečné igelitové tašky</h3>
<p>V Afrike sa igelitky stali takmer rovnakým symbolom ako lev či savana. Miliardy plastových tašiek lietajú v&nbsp;ovzduší a&nbsp;podieľajú sa na&nbsp;šírení malárie, pretože sa v&nbsp;nich drží voda a&nbsp;komáre. Niektoré africké krajiny preto obmedzili ich výrobu aj dovoz. Ďalšie zaviedli pravidlá minimálnej hrúbky plastových tašiek alebo na&nbsp;ne uvalili vysoké dane. Jedna z&nbsp;prvých krajín, ktoré zakázali plastové tašky, bol v&nbsp;roku 2002 Bangladéš. Odhodené igelitové vrecká prispeli k masívnym záplavám v&nbsp;roku 1998, pretože upchali odtoky vody. V Európe prišla so&nbsp;zákazom ako prvá Korzika. Zákony, ktoré ich používanie zdaňujú, zaviedlo Írsko, Island, Juhoafrická republika a&nbsp;Taiwan. Vojnu igelitkám vyhlásila aj Čína, kde je zákaz poskytovania bezplatných igelitových nákupných tašiek s&nbsp;hrúbkou menej ako 0,025 mm.</p>

<h2>Triedenie nie je až také umenie, ale...</h2>
<ul>
<li>Vedeli ste, že separovaním odpadu sa od&nbsp;roku 1994 dodnes ušetrilo 10 miliónov ton ropy? V krajinách, kde sa táto činnosť aplikuje v&nbsp;praxi, bolo do&nbsp;ovzdušia vypustených o&nbsp;25 tisíc ton skleníkových plynov menej.</li>
<li>Toľko teória z&nbsp;vyspelej Únie, teraz trocha zo&nbsp;slovenskej reality. Napriek prijatému zákonu, ktorý každej obci od&nbsp;1. 1. 2010 ukladá povinnosť separovať odpad, nie celé územie republiky sa v&nbsp;tomto smere rozvíja rovnomerne. Príčina? Dotácie sú poddimenzované, pre&nbsp;mnohé samosprávy je separovaný zber príliš drahý, a&nbsp;tým pádom predstavuje ekonomickú príťaž.</li>
<li>Kým vo&nbsp;vyspelom Rakúsku, Švajčiarsku alebo Holandsku sa zrecykluje až 60 – 70 % odpadu, u&nbsp;nás hovoria štatistiky iba o&nbsp;20 %.</li>
<li>Ak sa vo&nbsp;vašom okolí nachádzajú farebné kontajnery, určite stojí za to začať s&nbsp;triedením. Na začiatok si nemusíte ani zaobstarať špeciálny odpadkový kôš s&nbsp;priehradkami. Úplne postačí, keď si na&nbsp;každý druh odpadu vyčleníte špeciálne vrece alebo škatuľu.</li>
</ul>

<h2>Môžete si pomôcť aj sami</h2>
<p>Štyridsať percent odpadkov z domácnosti je organického pôvodu. O tieto odpadky sa vie postarať drvič odpadu. Ak si ho zaobstaráte, behanie s odpadkami do koša zredukujete na polovicu. V maďarčine sa tento spotrebič volá kuchynské prasiatko. Funguje veľmi jednoducho. Stačí pustiť vodu, zapnúť drvič a&nbsp;zvyšky jedla vhadzovať priamo do&nbsp;výlevky. Spotrebič odpadky rozdrví a&nbsp;spláchne do&nbsp;potrubia. Prospieva mu drvenie aj tvrdých materiálov, ako sú napríklad kosti, čím sa potrubie prečisťuje.</p>
<p>Počas drvenia treba pustiť studenú vodu. Nielen pre ochladzovanie elektromotora, no hlavne z dôvodu, že studená voda zráža tuk, ktorý sa potom nabaľuje na ostatné rozdrvené časti. Tým sa zabraňuje usadzovaniu mastnoty v odpadovom potrubí. Drviť môžete zeleninu, ovocie, šupky, mäso, kuracie a rybie kosti, malé kôstky z ovocia, vaječné a orechové škrupiny, cestoviny, ryžu, zvyšky pečiva, papierové obrúsky a filtre, cigaretové ohorky. Do drviča nepatria extrémne tvrdé a&nbsp;vláknité potraviny, ako sú zelerová vňať, kukuričné klasy, horúci olej, kov, textil, plasty, hliníkové fólie, či igelitové vrecká.</p>
<p><strong>TIP:</strong> Pre majiteľov záhrad sa ponúka ešte jedna alternatíva: oraganický odpad z kuchyne sa dá spolu so záhradným odpadiom aj kompostovať.</p>

<h3>Najčastejšie otázky ohľadne drvičov</h3>
<p><strong>Potrebujem kupovať nový drez?</strong> <br>Nie vždy. Vnútorný priemer výlevky drezu na&nbsp;drvič potrebuje mať 9 centimetrov. Nové drezy sa už bežne vyrábajú s&nbsp;týmto priemerom. Staršie majú menšie výpuste – päť centimetrov. No ak je drez z&nbsp;antikora, dá sa priemer zväčšiť na&nbsp;požadovaný rozmer. Drez z&nbsp;kompozitu sa však takto upraviť nedá.</p>
<p><strong>Stačí na&nbsp;inštaláciu drviča štandardný priemer odpadovej rúry?</strong><br>Takmer vždy, pretože drvič je konštruovaný na&nbsp;priemer odpadového potrubia 40 mm. U nás je štandardný priemer odpadu 40 – 50 mm.</p>
<p><strong>V&nbsp;akej výške má byť odpadová rúra v&nbsp;stene?</strong> <br>Jej výška nesmie presahovať stred výpusťovej rúry drviča. Alebo vzdialenosť medzi dnom drezu a&nbsp;stredom odpadovej rúry nesmie byť menšia ako 18 – 19 cm. Čím je odpadové potrubie nižšie, tým lepšie. Ideálna výška odpadu je 40 cm od&nbsp;podlahy.</p>
<p><strong>Čo stojí drvič a&nbsp;koľko vyjde prevádzka mesačne?</strong> <br>Cena tohto pomocníka sa začína od&nbsp;300 eur. Štvorčlennú domácnosť bude stáť elektrina a&nbsp;voda asi 24 centov mesačne.</p>

Odpad náš každodenný: Dôležité eko-fakty, na ktoré treba myslieť!

Výber pre vás