Záujem o energeticky pasívne domy však rastie už teraz. Šetria totiž naše peňaženky a životné prostredie. Ako každý dom, aj ten nízkoenergetický si musíte vopred dobre naplánovať.

Počítať pritom treba s jeho umiestnením do okolia. Podľa toho sa totiž určuje tvar domu i orientácia na svetové strany – denná časť s veľkými oknami na juh, technické miestnosti s malými oknami na sever.

Do tretice dbajte na potrebné tienenie. Ak totiž v okolí nie je iný dom alebo stromy, treba v lete použiť vhodné žalúzie, rolety či striešky.

Slovenské normy hovoria, že spotreba nízkoenergetického domu na vykurovanie a prípravu teplej vody by sa mala pohybovať okolo 15 až 50 kWh/m2 za rok. Je to menej ako polovica spotreby bežného domu!

Aby však dom dosiahol takéto hodnoty, musí čo najviac tepla prijať a čo najmenej ho vypustiť. Tento stav sa vám podarí dosiahnuť aj vďaka kvalitnej tepelnej izolácii dostatočnej hrúbky. „Hrúbka 8 až 10 centimetrov nie je príliš efektívna. Oveľa viac sa vyplatí ju zdvojnásobiť z osem na 16, pričom celková cena stúpne približne len o 20 percent,“ vysvetľuje inžinier Miroslav Zliechovec, produktový manažér Knauf Insulation. Izolácia sama o sebe vám však účty za teplo nezníži. Dôležité je tiež hospodárne vykurovanie. Ideálne je mať rýchlo reagujúci vykurovací okruh, ktorý pri zmenách počasia prívod tepla obmedzí alebo úplne zastaví. Vhodné na to sú nízkoteplotné vykurovacie systémy, podlahové vykurovanie alebo kondenzačný plynový kotol. Takmer samozrejmosťou je už aj využívanie alternatívnych zdrojov. Najčastejšie solárnych systémov a tepelných čerpadiel.

Ďalšie úspory vám zabezpečí systém riadeného vetrania s rekuperáciou, čiže spätným získavaním tepla z odpadového vzduchu. Zabudnúť by ste nemali ani na energeticky úsporné okná. Vyrábajú sa z plastu, hliníka, dreva alebo v ich kombinácii. Ich charakteristickými znakmi sú izolačné trojsklá plnené inertnými plynmi a oddelené kovovými dištančnými prvkami s „teplým okrajom“.

Korunou všetkého je strecha. Požiadavky na ňu pri nízkoenergetickom dome sú prísnejšie ako v bežných domoch. Hrúbka tepelnej izolácie v skladbe strechy je 300 až 400 milimetrov. Nutné je však vylúčenie tepelných mostov a zabezpečenie dokonalej vzduchotesnosti plášťa.

Pri novostavbách si môžete úsporné opatrenia vopred zaradiť do projektu. Ako je to však s už stojacim starším domom? Dá sa vylepšiť? „Za priaznivých podmienok je to často technicky možné,“ tvrdí inžinier Petr Keller, energetický poradca spoločnosti Energia Servis. „To, či sa vám náklady investované do prestavby vrátia, alebo bude lepšie starý dom zbúrať a začať stavať na zelenej lúke, napovie analýza stavu budovy a pozemku,“ dodáva P. Keller. No aj taká rekonštrukcia môže energetické nároky domu znížiť o 60 až 90 percent! Pýtate sa, aký je cenový rozdiel medzi klasickým a energeticky pasívnym domom? Keďže ten druhý spomínaný je náročnejší na projekčnú prípravu, potrebnú hrúbku tepelnej izolácie a kvalitnejšie stavebné materiály, logicky sa to prenesie i do ceny.

Na Slovensku dnes ešte nie je to toľko energeticky pasívnych domov, aby sa dalo zvýšenie nákladov na ne presne zhodnotiť. Zahraničné skúsenosti však hovoria o 10- až 15-percentnom zvýšení.

Viac tepla za menej peňazí

Výber pre vás