<p>Izbové rastliny nám svojou krásou zútulňujú bývanie. Mnohé majú navyše aj schopnosť čistenia vzduchu. Stali sa obľúbenými takmer v každej domácnosti, ale napriek ich kráse a majestátnosti, treba dávať pozor na niektoré z nich - môžu byť jedovaté. Ktoré medzi ne patria?</p>
<h2>1. Svokrin jazyk</h2>
<p>Sansevieria čiže svokrin jazyk obsahuje alkaloidy a saponíny, ktoré po požití spôsobujú podráždenie tráviaceho traktu. Otrava sa prejaví vracaním, bolesťami hlavy a brucha. Ohrozené sú predovšetkým malé deti a domáce zvieratá, hlavne psy. Navyše je táto rastlina nebezpečná aj svojimi pevnými špicatými listami, ktoré sa môžu ľahko zapichnúť napríklad aj do oka, keď sa neopatrne skloníte.</p>

<h2>2. Antúria</h2>
<p>Aj antúria je jedovatá, a to ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí. Obsahuje šťaveľan vápenatý a ďalšie látky, ktoré spôsobujú zdravotné problémy, ako sú podráždenie sliznice či&nbsp; zvracanie. Následkami býva svrbenie, zápal, opuch pier, jazyka, podnebia i hltana, čo vedie k sťaženému prehĺtaniu a ťažkostiam pri dýchaní až duseniu. Môže sa objaviť aj dávenie, vracanie, hnačka a hemoragická gastroenteritída, teda zápal žalúdka a čriev. Niektoré druhy navyše môžu byť príčinou zlyhania obličiek kvôli obsahu špecifických enzýmov.</p>

<h2>3. Amarylis</h2>
<p>Obľúbená izbová rastlina s nádhernými zväčša červenými alebo oranžovými kvetmi. Požitie väčšieho množstva pôsobí toxicky na centrálnu nervovú sústavu a môže spôsobiť kolaps. Jedovatá je celá rastlina, najmä cibule a plody. Sú v nej alkaloidy, hlavne lykorin a už po požití malej dávky sa objavujú slinenie, vracanie a hnačka. Pozor teda na jedovatú žltú mliečnu šťavu.</p>

<h2>4. Klívia</h2>
<p>Najjedovatejšou časťou tejto obľúbenej izbovej rastliny, ktorá patrí do čeľade amarylkovitých, je jej cibuľa. Nebezpečná je ale celá rastlina. Obsahuje alkaloidy, ktoré sú nervovým jedom.</p>

<h2>5. Diffenbachia</h2>
<p>Diffenbachia pochádza pôvodne z dažďového pralesa, kde ju domorodci využívali na výrobu jedovatej tekutiny, do ktorej máčali hroty svojich šípov. Bunky rastlín obsahujú ihlice šťaveľanu vápenatého nazývané rafidy. Keď sa list tejto rastliny náhodou požuje, dôjde k páleniu úst a hrdla, opuchu až smrti. Pozor aj na tekutinu, ktorá sa objavuje v hornej časti rastlín. Dieťa či zviera ju môžu ľahko olízať. Výsledkom intoxikácie sú podráždené sliznice a koža, vracanie, často je nutná hospitalizácia.</p>

<h2>6. Scindapsus</h2>
<p>Patrí do čeľade áronovitých, prípadná konzumácia má ale rovnaké dôsledky ako diffenbachia. A ak doma chováte nejakého operenca, rozhodne túto rastlinu nepestujte v blízkosti vtáčej klietky. Požitie listov by mohlo spôsobiť uhynutie.</p>

<h2>7. Krotónovec</h2>
<p>Problémom je, že jeho mliečna šťava je jedovatá. Alkaloidy v nej obsiahnuté sú pomerne nebezpečnými nervovými jedmi. Príznaky otravy po požití sú podráždenie sliznice, pľuzgiere a vracanie. Pri kontakte s pokožkou vyvoláva ekzémy.</p>

<h2>8. Dracéna</h2>
<p>Nenáročná rastlina patrí medzi tie, ktoré sú schopné znižovať obsah trichlóretylénu, formaldehydu a benzolu vo vzduchu. Pretože ale - rovnako ako svokrin jazyk - patrí do čeľade agávovitých, obsahuje alkaloidy a saponíny, ktoré spôsobujú podráždenie tráviaceho traktu. U citlivejších jedincov tak môže jej požitie vyvolať nadmerné slinenie, v krajnej miere až zvracanie. Nepatrí ale k prudko jedovatým rastlinám.</p>

<h2>9. Cyklamén</h2>
<p>Aj keď pôsobí nevinne, aj on patrí medzi jedovaté kvety. Jeho hľuza obsahuje saponíny (cyklamin), tie účinkujú ako spoľahlivé preháňadlo a v práškovom stave sa na tento účel aj kedysi používali. Po požití časti hľuzy sa môžu objaviť prudké hnačky, kŕče a ďalšie komplikácie plynúce zo straty tekutín a minerálov. U citlivých jedincov môže cyklamin - pri kontakte s pokožkou - vyvolať miestne podráždenie.</p>