15 fascinujúcich FAKTOV o zelenine a ovocí, ktorým ani nebudete veriť

15 bizarných FAKTOV o zelenine a ovocí, ktorým ani nebudete veriť

15 neuveriteľných FAKTOV o zelenine a ovocí, ktorým ani nebudete veriť

Redakcia Lepšie Bývanie

1. Šupky aj stopky ovocia sú zdravšie než dužina

Nielen ovocia, ale aj zeleniny. Vonkajšie strany plodov sú plnšie výživných látok, vitamínov aj minerálov. Nemusíte hneď začať konzumovať stopky z jabĺk, ale nájdite si spôsoby prípravy, ako zužitkujete aj tie.

2. Cibuľa a zápalky majú veľa spoločného

Viete, prečo pri krájaní cibule plačete? Je to preto, že v jej bunkách sa nachádzajú prchavé zlúčeniny síry, ktoré dráždia našu sliznicu. Tieto látky sú v cibuli ako prirodzená ochrana proti škodcom.&nbsp;

3. Jablko vám dodá viac energie než káva

Ale skúste si dať na&nbsp;raňajky každý deň aspoň jedno&nbsp;jablko&nbsp;a&nbsp;pocítite zmenu k&nbsp;lepšiemu.&nbsp;Vďaka vysokému obsahu uhľohydrátov, vitamínov a&nbsp;minerálov sú jablká&nbsp;výživovou bombou, ktorá vám pomôže zostať plný&nbsp;energie celý deň.

Aj keď to znie zvláštne, je to tak. Paradajky sú v skutočnosti bobule a ide o bežné dužinaté ovocie bez kôstky s mnohými semenami.&nbsp;

5. Ak neznášate kel, možno to máte v génoch

Mnoho prieskumov hovorí, že ružičkový kel patrí medzi najnenávidenejšie druhy zeleniny. Štúdie však hovoria, že nechuť ku kelu a celkovo ku kapuste máme možno zakódovanú vo svojej DNA. Pre takmer polovicu svetovej populácie sa zdá byť kel až príliš horký. Práve pre túto časť ľudstva je ružičkový kel tak nepríjemný, že si nevedia predstaviť zjesť ho.

6. Vďaka špenátu sa z vás silák nestane

Pamätáte si na rozprávku Pepek námorník? Chlapík, ktorý po konzumácii špenátu nabral obrovské svaly a neskutočnú silu. Pravda je ale taká, že ide o omyl z roku 1870, kedy nemecký chemik Erich von Wolf uviedol v zápise, že 100 gramov špenátu obsahuje 35 miligramov železa. Je pravda, že železo pomáha svalom aj vitalite, ale v skutočnosti sa v tomto množstve nachádza iba 3,5 miligramu železa.&nbsp;

7. Brokolica má viac proteínu ako stejk

Okrem množstva iných prospešných látok obsahuje brokolica aj značnú dávku proteínov – až 29 % zo svojej čistej hmotnosti, ak neberieme do úvahy vodu. To je viac než v stejku v prípade, že by ste brokolicu jedli usušenú.

8. Nikdy nekombinujte grapefruity s liekmi

V kombinácii s niektorými druhmi liekov môže mať grapefruit katastrofálne následky. V niektorých prípadoch až končiacimi smrťou! Nežiaduce účinky spôsobuje interagovanie flavonoidov a enzýmov. Dokonca sa zistilo, že aj grapefruit či šťava skonzumovaná tri dni pred podaním liekov môže mať stále istú interakciu. Výskumníci identifikovali viac než 85 liekov, medzi ne patria napríklad antiepileptiká, lieky na zníženie cholesterolu, antidepresíva, lieky na úpravu srdcového rytmu, lieky proti alergickým reakciám.

9. Fialová zelenina chráni mozog viac než iné farby

Fialová zelenina obsahuje antokyány. Prvé štúdie naznačujú, že tento flavonoid má veľké množstvo výhod pre naše zdravie. Napríklad je prevenciu srdcovo-cievnych chorôb, niektorých druhov rakoviny,&nbsp;&nbsp;no najzaujímavejšou je chrániť mozog pred starnutím.

10. Bejby mrkva nie je v skutočnosti bejby

Milujete malé mrkvičky, ktoré sa predávajú zavárané, mrazené a občas aj surové? V skutočnosti nejde o malé odrody mrkvy, ale o mrkvy orezané priemyselnými strojmi. Pôvodne išlo o premenu nekvalitnej mrkvy so škvrnami na konzumovateľné kusy. Deti si ju však tak obľúbili, že sa začala vyrábať vo veľkom. Hobliny z nej tvoria len 0,84 percent odpadu a je možné ich použiť aj na ďalšie spracovanie, napríklad do omáčok, šalátov či na prípravu mrkvových koláčov.&nbsp;

11. Špargľa stráca chuť už pár hodín po zbere

Zo všetkých druhov zeleniny je práve špargľa tou, ktorá stráca chuť najrýchlejšie po zbere. Najlepšie je preto jesť ju v deň, kedy si ju kúpite alebo zrežete. Ak ju už musíte skladovať, tak ideálne v chladničke v navlhčenej servítke.

POZOR na záver: Ovocie a zelenina majú aj odvrátenú stranu

Solanín, toxický glykoalkaloid, môže spôsobiť aj u ľudí otravu. Nachádza sa v bežných druhoch zeleniny, napríklad v surových zemiakoch, v listoch a stonkách rajčiakov, baklažánu či papriky. Ďalšou nebezpečnou látkou je kyselina šťavelová, tú nájdete napríklad v listoch rebarbory, mangolde a v menšom množstve aj v špenáte či špargli.