Redakcia Lepšie Bývanie

Ako radí <a rel="noopener" href="https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/detektivom-vlastnej-zahrade-10-trikov-ako-odhalit-zarodku-choroby-skodce" target="_blank">web magazínu Záhradkár</a>, prehliadnite pod zväčšovacím sklom spodnú stranu listov. Budete možno prekvapení, aké množstvo roztočov, vošiek alebo lariev strapiek tam nájdete. Vždy tiež preskúmajte, či farebné zmeny na listoch nie sú spojené s&nbsp; poruchami rastu. Aj vírusové ochorenia môžu spôsobiť farebné zmeny, no musí byť prítomné aj zúženie listovej plochy, zakrpatený rast alebo rôzne iné deformácie. Ďalšou veľmi častou príčinou farebných zmien na listoch je moč psov a&nbsp;mačiek.

Najrôznejšie tvary a&nbsp;farby škvŕn sú prevládajúcim príznakom objavujúcim sa práve na listoch. Zo všetkého najskôr sa treba uistiť, že nemajú prirodzený pôvod a&nbsp;k&nbsp;rastline jednoducho nepatria. V&nbsp;záhrade, kde je hustá výsadba rastlín, ktoré po závlahe pomaly osychajú, je vždy potrebné dávať pozor na hubové infekcie. Ak predpokladáte výskyt húb, poobzerajte sa po ich plodničkách. Najčastejšie ich nájdete v&nbsp;podobe veľmi malých čiernych bodiek s&nbsp;farebným stredom. Odumreté časti rastlín sú vždy skôr alebo neskôr osídlené hubami. Túto druhotnú infekciu treba odlíšiť od prvotnej príčiny ochorenia.

<a rel="noopener" href="https://lepsiebyvanie.pluska.sk/zelen-a-zahrada/8-rad-odbornikov-ako-spoznat-skodce-zahradke/2" target="_self">Článok pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;</a>

Často celá rastlina vädne a&nbsp;pomalšie alebo rýchlejšie odumiera. Pri ovocných drevinách často odumierajú kvety, po ktorých nasleduje usychanie celých vetiev. To vyvoláva podozrenie, že ide o&nbsp;bakteriálnu spálu rastlín z&nbsp; čeľade ružovitých. Podobné príznaky však má i&nbsp;ochorenie vyvolané baktériami rodu Pseudomonas a&nbsp;tiež moníliová spála. Bakteriálna spála však vyžaduje na svoj rozvoj teplé a&nbsp; slnečné počasie, zatiaľ čo ostatné spomínané ochorenia vyžadujú chladno a&nbsp;vlhko.

Nielen deformácie, ale aj bujnenie pletív výhonkov na ovocných stromoch spôsobuje najčastejšie rakovina, ktorej príčinou sú hubové infekcie. Inokedy môžu zdurenie pletív spôsobiť jedovaté výlučky cicajúcich vošiek. Nápadné sú tiež oranžovo zafarbené bizarné rožkaté útvary, ktoré sa vytvárajú na zhrubnutých kmienkoch a&nbsp; vetvách borievok napadnutých hrdzou hruškovou. Na drevinách možno nájsť i&nbsp;plodnice drevokazných vyšších húb, ktoré majú spoločný znak – vyrastajú na dreve.

<a rel="noopener" href="https://lepsiebyvanie.pluska.sk/zelen-a-zahrada/8-rad-odbornikov-ako-spoznat-skodce-zahradke/3" target="_self">Článok pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;</a>

Príčinou spomaleného rasu býva najčastejšie nedostatok niektorej živiny, väčšinou železa alebo dusíka. Taktiež vyčerpanie pôdy môže spôsobovať následné problémy s&nbsp;rastom. Deformované a&nbsp;zakrpatené výhonky a&nbsp;celkové zaostávanie v raste však môžu mať na svedomí i&nbsp;háďatká. Ochrana proti nim je veľmi zložitá a&nbsp;výsledky prinesie len dlhodobá zmena osevného postupu.

Na jar sú púčiky a&nbsp;kvety, predovšetkým ovocných drevín, často poškodzované mrazom. Nie vždy sa to prejaví ich zhnednutím a&nbsp;spálením. Pri chladnom a&nbsp;vlhkom počasí sú kvety napádané patogénnymi hubami rodu Monilia alebo Pseudomonas. Častým patogénom na púčikoch okrasných rastlín (ruží) je pleseň sivá, ktorá sa prejaví hnednutím a&nbsp; odumieraním. Taktiež živočíchy môžu výrazne škodiť. Okrem všeobecne známych vošiek a&nbsp;húseníc motýľov sa na škodách podieľa aj kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum), ktorá kladie vajíčka do nerozvinutých kvetných púčikov.

<a rel="noopener" href="https://lepsiebyvanie.pluska.sk/zelen-a-zahrada/8-rad-odbornikov-ako-spoznat-skodce-zahradke/4" target="_self">Článok pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;</a>

Ovocie, rovnako ako zelenina, môže popraskať predovšetkým vplyvom nesprávnej zálievky. Na znetvorení plodu majú často vinu bzdochy, ktoré cicajú na mladých, ešte sa vyvíjajúcich plodoch. V&nbsp; mieste cicania sa potom narušené pletivá nevyvíjajú. Rastline samotnej to však neprekáža, na rozdiel od deformácií spôsobených vírusovým ochorením. Škvrny na jadrovom ovocí sú často spôsobené vreckatými hubami. Hubového pôvodu je i&nbsp; sadzovitosť jabĺk. Na rajčiakoch sa často vyskytuje fytoftóra zemiaková a&nbsp; tiež hniloba končekov plodov. Pri extrémne vysokých letných teplotách trpí ovocie i plodová zelenina slnečným úpalom.

Hnijúce plody, často už na stromoch, sú vo väčšine prípadov spôsobené hubami rodu Monilia. Vnikajú do plodov v&nbsp; miestach, kde sú poranené, napríklad osami, obaľovačom jablčným alebo chrastavitosťou. Poškodené plody potom veľmi rýchlo podliehajú hnilobe. Pri skladovaní ovocia sa vyskytujú ako príčina hniloby rôzne druhy húb – zástupcovia rodu Penicillium a&nbsp;Fusarium. Na jahodách je pôvodcom hniloby pleseň sivá (Botryotinia fuckeliana), ktorá sa šíri najmä za dažďa.

8 rád od odborníkov, ako spoznať ŠKODCE v záhradke

Redakcia Lepšie Bývanie

Plus TV

Vitajte v kaviarni, ktorej hlavným motívom je Andrej Sládkovič

Sen všetkých detí: detská izba skoro ako telocvičňa

Sen všetkých detí: Detská izba skoro ako telocvičňa

Výber pre vás

8 rád od odborníkov, ako spoznať ŠKODCE v záhradke

Redakcia Lepšie Bývanie

Súvisiace články

KVÍZ Vráťte sa na základnú školu: Poznáte plody stromov?

Zázračný záhon: Netreba ho okopávať, hnojiť ani polievať a RODÍ!

Tajomstvo bujných muškátov: Nechajte si poradiť od odborníkov

Rodičia Adely Vinczeovej: K domu majú veľkú ZÁHRADU, to je paráda!

Plus TV

Vitajte v kaviarni, ktorej hlavným motívom je Andrej Sládkovič

Sen všetkých detí: detská izba skoro ako telocvičňa

Sen všetkých detí: Detská izba skoro ako telocvičňa

Výber pre vás