17.9. 2017 20:00

Rozhovor so slovenským dizajnérom Tiborom Uhrínom: Potrebujem veľa podnetov

17.9. 2017 20:00

Rozhovor so slovenským dizajnérom Tiborom Uhrínom: Potrebujem veľa podnetov

Foto: Archív Tibora Uhrína

Na dizajnérsku scénu vystúpil detskou stavebnicou Gringo, ktorá sa vyrába dodnes. Získal mnoho ocenení, vyučuje, publikuje, vystavuje doma aj v zahraničí, dokonca je autorom knihy. Reč je o Tiborovi Uhrínovi.

Od polovice 90. rokov minulého storočia sa intenzívne venujete tvorbe nábytku, interiérových doplnkov aj ďalších predmetov. Bola to splnená túžba?

Asi áno. Od malička som niečo rezal, dlabal, lepil, spájal. Našťastie, mal som na to podmienky, s bratom sme mali malú dielňu. Po takej, pravdaže, väčšej a lepšie vybavenej, som túžil aj neskôr. Bez toho sa nedá experimentovať a tvoriť s materiálom. To považujem za hlavnú časť mojej práce. Vlastne sa stále hrám a zabávam.

Sú to už roky, spomínate si na svoje začiatky a prácu na sebe samom?

Stále na sebe pracujem, kontinuálne. Vždy keď začínam s niečím novým, zároveň sa učím. Dizajnu sa venujem bez prestávky viac ako 30 rokov. A začiatky? Bolo to krásne obdobie. Všetko malo príchuť dobrodružstva a istého vzrušenia z objavovania. Dnes už je ten pocit slabší, ale zas výhoda je, že všetko ide rýchlejšie a od nápadu k realizácii je kratšia cesta.

Prof. Tomáš Uhrín, www.uhrindesign.com
Prof. Tomáš Uhrín, www.uhrindesign.com
Zdroj: Archív Tibora Uhrína

Ako je to s vami s inšpiráciou? Prichádza sama alebo ju chodíte niekde hľadať?

Inšpirácia je tak trochu mýtus, preceňuje sa. Je, samozrejme, potrebná, ale myslím, že sa nachádza všade naokolo, aj v úplne banálnych veciach a javoch. Dôležitejšie je všimnúť si tie veci a byť pripravený ich využiť. Na to treba kreativitu a určitý druh vnímavosti. Kto nevie vnímať, nič si nevšimne, a teda sa nemôže ani inšpirovať. A k tomu ešte veľmi veľa práce.

Takže keď sa pozrieme okolo seba, uvidíme pôvod vašich prác?

Je to možné. Spomínam si na moment, cestoval som vlakom a uvidel zvlnené zemiakové polia. Tie brázdy tvorili veľmi peknú štruktúru a vtedy som si povedal, že to musím preniesť do materiálu. Tak vznikli zbrázdené misy.

Ako prebieha vaša tvorba?

Nepotrebujem okolo seba špeciálne podmienky. Skôr veľa podnetov. Tie získavam pri cestovaní, v múzeách, v prostrediach, ktoré sú pre mňa nové alebo nejakým spôsobom príťažlivé. Až potom môže prísť nejaký záblesk, ktorý zaznamenám na papier, aby sa nevytratil. Je to len impulz k tomu, aby sa niečo naštartovalo. Potom to už ide, niekedy ako parný valec, inokedy ozubené koliesko. Materiál ma usmerňuje a zároveň obmedzuje. Náročná je celá príprava a cesta od nápadu k realizácii.

Čo vás na vašej práci baví a napĺňa najviac? Je kreativita bezodná studňa?

Najviac asi to objavovanie, keď mi niečo napadne, následne si to overím v materiáli a funguje to. Ostatné je už rutina. Človek nemôže byť rovnako kreatívny celý život. Dokonca aj počas roka sa kreatívna schopnosť mení, aspoň u mňa.

Máte nejaké dosiaľ nenaplnené tvorivé sny?

To určite áno, ale nechám si ich pre seba. Som už vo veku, keď si hlavne želám, aby mi sily a zdravý duch vydržali čo najdlhšie. Snažím sa byť optimista a veriť, že najlepšie veci ešte len prídu.

Z akých materiálov najradšej tvoríte?

Jednoznačne z dreva. Možno aj preto, že si pri tom najmenej zamažem ruky. Ale tiež sa mi zdá, že to mi ide najlepšie. A stále je tu čo objavovať. S drevom nepracujem na objednávku, ale podľa seba. Nikto mi nič nediktuje a to ma baví.

Tvorba Tibora Uhrína
Tvorba Tibora Uhrína
Zdroj: Archív Tibora Uhrína

Čo považujete za umenie? Čím si zdobíte domov vy?

Umenie je pre mňa niečo viac ako to, čo robím ja. Svojou prácou sa snažím vyvolať určitý príjemný pocit z pohľadu aj dotyku, istú emóciu alebo počudovanie, ako je to urobené, aké vtipné. Umenie vyvoláva oveľa zložitejšie pocity a myšlienky. Ja sa snažím robiť radšej dobrú dekoráciu ako zlé umenie.

Majú vaše dekorácie za sebou aj nejaký príbeh?

Iste. Napríklad na výrobu stojana na časopisy Najdúch musím zohnať minimálne dve rovnaké stoličky, ktoré už doslúžili. Začalo sa to tým, že som mal dve identické vyradené stoličky – mali poškodené nohy. Z operadiel a podstavca som vyrobil stojan. Pomyslel som si, že kolekciu rozšírim.

Chodil som do zberných dvorov a občas dokonca sledoval, čo sa nachádza pri kontajneroch. Dosť netypická práca dizajnéra. Takto, popri zbieraní stoličiek, som si vytvoril zbierku umakartov, z ktorých vznikla kolekcia svietnikov Nostalgia. Z grafickej stránky sú totiž umakarty veľmi zaujímavé. Dá sa povedať, že istý čas som sa celkom stotožnil so životom kontajnerových zberačov. Je to veľmi nákazlivé.

autor:  Kristína Falťanová
17.9. 2017 20:00
Diskusia  ()
Diskusia
44