Redakcia Lepšie Bývanie

Nielen dnes, ale aj po vojne malo jedlo „utužiť zdravie“ a&nbsp;spríjemniť život. Odporúčalo sa variť chutne, ale aj úsporne. Už vtedy sa vedelo, že lepší je čierny chlieb ako biely, biele pečivo či koláče. Polievku mala gazdinka podávať na obed, ale aj na večeru, hlavne keď bol obed len skromný. Vtedy bola polievka úvodom k&nbsp;objemnejšej a&nbsp;sýtejšej večeri. Rovnako sa mali v&nbsp;jednotlivých dňoch strie­dať slané a&nbsp;sladké jedlá. A, samozrejme, nemalo sa to preháňať so soľou a&nbsp;s&nbsp;korením.

Jedla nebolo dosť. Svedčí o&nbsp;tom aj to, že autori si kládli otázku, koľkokrát denne sa má jesť. Odpoveď by dnes mnohých asi neuspokojila. Stačilo jesť ráno, na obed a&nbsp;večer. Päť porcií za deň dostali len deti a&nbsp;ľudia, ktorí veľmi ťažko pracovali. Dokonca aj ťažko pracujúci si mali vystačiť so štyrmi jedlami za deň – vynechaný bol olovrant. Jesť mali ľudia vždy v&nbsp;určitom čase a&nbsp;tento čas presne zachovávať. Mali jesť pomaly a&nbsp;hlavne teplé jedlá, takže gazdinky varili nielen obed, ale aj večeru.

Ak bola na obed sýta polievka – fazuľová alebo zemiaková na kyslo, gazdinka už nevarila hlavné jedlo, ale pridala kúsok koláča, napríklad makový kysnutý závin, osie hniezda alebo buchtu. Večera mala byť tiež teplá, varili sa zeleninové, cestovinové jedlá alebo jedlá z&nbsp;vnútorností – granadír, žemľovka, rezancový nákyp s&nbsp;kompótom, husacie drobky s&nbsp;krúpami a&nbsp;kvasenou uhorkou, dusená kaša zo zakáľačky, varený jazyk s&nbsp;chrenovou omáčkou alebo hrachová kaša s&nbsp;párkom či opekanou salámou.

Jedlá mali byť radšej dochutené domácim korením – „tlčenou“ rascou, cesnakom, majoránom, kôprom, hubami, pažítkou – než „korením cudzozemským“. Korenie sa malo používať podľa možnosti vždy rozomleté, lebo jeho spotreba bola menšia. Gazdinky nemali vylievať ani vodu z&nbsp;varenia zeleniny či zemiakov, mohli ju použiť na prípravu iných jedál. Sofistikovaný prístup bol odporúčaný aj pri samotnom varení. Kuchárky mali rozumne uprednostniť jednoduchú a&nbsp;rýchlu prípravu jedál, pretože práve takýto spôsob je pre človeka prospešnejší a&nbsp;jedlá nestrácajú na svojej kvalite.

Dnes si ani nevieme predstaviť, že by sme mlieko, maslo či uvarené jedlo neskladovali v&nbsp;chladničke. Pravda, ak by sme nežili kdesi na vidieku so studenou pivnicou vykopanou hlboko do zeme. Prastaré mamy mali svoje riešenia.

Zdroj: <a target="_blank" rel="noopener" href="https://dobrejedlo.pluska.sk/tipy/ako-gazdovali-nase-stare-mamy-ked-mali-hlboko-vrecka-vedeli-vzdy-poradit">dobrejedlo.pluska.sk</a>

Tipy, ako ušetriť v kuchyni: Rady starých mám, keď mali hlboko do vrecka

Redakcia Lepšie Bývanie

Plus TV

Vitajte v kaviarni, ktorej hlavným motívom je Andrej Sládkovič

Sen všetkých detí: detská izba skoro ako telocvičňa

Sen všetkých detí: Detská izba skoro ako telocvičňa

Výber pre vás

Tipy, ako ušetriť v kuchyni: Rady starých mám, keď mali hlboko do vrecka

Redakcia Lepšie Bývanie

Súvisiace články

Svojpomocná renovácia kuchyne: Rady od odborníčky, ktoré pomôžu

Takú farbu by ste nečakali: Stará kuchyňa sa zmenila na nepoznanie

Viete, ako ušetriť v kuchyni? Varte TAKTO a pocítite rozdiel

10 skvelých trikov, ako zatočiť s mastnotou v kuchyni

Plus TV

Vitajte v kaviarni, ktorej hlavným motívom je Andrej Sládkovič

Sen všetkých detí: detská izba skoro ako telocvičňa

Sen všetkých detí: Detská izba skoro ako telocvičňa

Výber pre vás