Tento rok teda prvá adventná nedeľa pripadla na najskorší možný termín. Poslednú sviecu zapálime 18. decembra, keďže Štedrý deň pripadne na sobotu 24. decembra. Adventné vence tak už v mnohých domácnostiach horia a Pluska.sk sa rozprávala s etnologičkou Katarínou Nádaskou o advente ako takom.
Zvyk pripravovať adventný veniec pospletaný z vetvičiek ihličnanov a doplnený štyrmi sviečkami prenikol na Slovensko v tridsiatych rokoch 20. storočia. Táto tradícia vznikla v protestantskom prostredí, ale rozšírila sa aj do katolíckych chrámov a domácností. „Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období,“ hovorí expertka.
Dôležitá je podľa nej aj farba sviečok. „V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna, zapaľovaná ako v poradí tretia, ružová sviečka ako symbol radosti. V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista,“ ozrejmila. „Pokiaľ veniec obsahuje piatu sviečku, tá má obvykle bielu farbu na znak Kristovej čistoty,“ doplnila Nádaská.
V kresťanskom chápaní bol advent časom pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia sa usilovali dať do poriadku svoje domácnosti, všetko vyčistiť, upratať, vyprať šatstvo, poumývať okná. Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry, nazbierané cez rok, a vzájomne si odpustili. V advente sa ľudia zvyčajne postili.
