Kel ružičkový, je obľúbená pre jemné ružičky, ktoré získajú ešte lepšiu chuť po miernom premrznutí. Keďže znesú mráz až -17 °C, aj ony môžu zostať na hriadke veľmi dlho bez toho, aby sa znehodnotili.&nbsp;

Hoci sa vraví, že začiatkom septembra je dobré rastlinám zaštipnúť – zlomiť – rastový vrchol, aby sa podporila tvorba ružičiek, mnohé moderné hybridné odrody tento úkon už nevyžadujú. Aj bez neho budú po celej dĺžke hlúba vyrastať pevné a pravidelné malé hlávky.

Kvalitné ružičky by mali mať v priemere 2,5 cm. Na jednom hlúbe sa ich pri dobrých pestovateľských podmienkach môže vytvoriť 20 až 55. Ak sú ružičky kelu malé a čerstvé, stačí ich pred konzumáciou zaliať horúcou vodou alebo krátko podusiť v pare.

Kel hlávkový je najbližší príbuzný kapuste hlávkovej. V porovnaní s ňou má však hneď niekoľko výhod. Hoci je pravda, že sa nedá použiť na kvasenie, je pestovateľsky menej náročný a oveľa viac mrazuvzdorný.

Čo sa týka tvaru, jeho variabilita je pomerne malá, keďže hlávky môžu byť guľaté alebo mierne zašpicatené. Listy majú rôzne odtiene zelenej, žltozelenej až sivozelenej s typickým voskovým povlakom.

Kel kučeravý sa už v staršej literatúre označoval ako kučeravá zimná kapusta, práve pre svoju skutočne vysokú mrazuvzdornosť. Spolu s kelom ružičkovým mu tak právom patrí prvá priečka v rebríčku hlúbovinových otužilcov.

I keď kel pri silnejšom a dlhšie trvajúcom mraze namrzne, listy môžete aj naďalej využívať. So zberom však chvíľu počkajte, kým mráz pominie a rastlina namrznutie takzvane vydýcha. Kel kučeravý môžete spracovávať podobne ako kapustu.

Nutrične najcennejšie sú mladé, ešte mäkké listy. Hoci sa ako zelenina najčastejšie pestujú tmavo- alebo svetlozelené odrody, dostupné sú i modročervené, červenohnedé a pestrolisté formy.