Radomir

Moderná architektúra vyzdvihla surový a prirodzený vzhľad betónu. Priznaný betón sa objavuje na fasádach, ale aj na stenách interiéru. Betónové fasády vyzerajú nádherne, no len dovtedy, kým nedôjde k ich znečisteniu. Samočistiaci betón obsahuje nanočastice TiO2, ktoré fungujú ako fotokatalyzátor a pôsobením slnečného alebo ultrafialového svetla sa aktivujú a betón získa vodeodolnosť. Nečistoty z povrchu sa vďaka oxidačnej reakcii rozložia na molekuly neškodné pre životné prostredie. Plesne ani huby nemajú šancu a betón ostáva čistý. Pri fotokatalytickej reakcii zároveň dochádza k redukcii škodlivín v ovzduší, čo je možné využiť aj v interiéri.

Betón je súčasťou základov domov, mostov, ciest a často čelí vysokej záťaži, ale aj neustále sa meniacemu počasiu. „Obyčajný“ betón po určitom čase týmto tlakom podľahne a objavia sa v ňom trhliny, ktoré môžu mať až fatálne následky. Vedci však ponúkli riešenie – betón, ktorý sa dokáže sám opraviť, a to už v počiatočnom štádiu mikrotrhlín. Ako to funguje? Betónová zmes obsahuje baktérie, ktoré dokáže aktivovať dažďová voda a ako živný roztok slúži kalcium laktát. Malé praskliny sa opravia do 14 dní, pričom najlepšie tento proces funguje pri teplote okolo 20 °C a vo vlhkých podmienkach. Samorekonštrukčná schopnosť betónu sa potvrdila aj pri použití výstuže zo superplastických zliatin a piezokeramiky.

Vedci z Lancasterovej univerzity pracujú na tom, aby betón dokázal produkovať energiu. Vytvorili cementovú zmes pozostávajúcu z popolčeka a alkalického roztoku, ktorý dokáže viesť elektrinu. Betónová zmes obsahuje ióny draslíka a vďaka pôsobeniu slnečného žiarenia funguje ako batéria. Steny rodinného domu následne vďaka tomu vedia energiu cez deň vytvárať a ukladať ju do zásoby. Skvelé ekologické riešenie pre energeticky sebestačný dom.

Zdá sa vám to málo? Možno vás prekvapí, že betón môže aj svietiť, resp. svetielkovať ako svätojánska muška. A to vďaka pridaniu luminiscenčného alebo reflexného prášku do betónovej zmesi. Týmto spôsobom by bolo možné osvetliť tunely, cesty, chodníky, ale aj budovy bez použitia elektrickej energie. Za nápadom stojí mexický vedec J. C. Rubio, ktorý by tak chcel prispieť k šetreniu zdrojmi i ochrane životného prostredia. Luminiscenčná prísada prepožičiava betónu modré a zelené sfarbenie, no vedci vyvíjajú ďalšie prototypy s rôznymi farebnými odtieňmi.